Súľovské skaly

Súľovské skaly sú skalným mestom z vápencových a zlepencových skál, ktoré je rozložené v jedinečnom polkruhu. Pre poznanie tejto úchvatnej a nezabudnuteľnej krásy sa oplatí venovať najmenej jeden deň a vhodný je turistický okruh, ktorý vám ukáže to najkrajšie zo Súľovských skál. Nepatrí medzi tie najmenej náročné, ale stojí za to. Prejdite celý komplex skál a spoznajte túto nádheru nielen zdola, ale i zhora, z nádherných vyhliadok.

Súľovský okruh – základné informácie a turistická trasa

  • začiatok trasy: parkovisko pred obcou Súľov – Hradná (zelená turistická značka)
  • dĺžka trasy: 7,5 km
  • prevýšenie: 290 m
  • trvanie: približne 5 h

Mimoriadne obľúbený náučný chodník Súľovský okruh je stredne náročný, má dĺžku 7,5 kilometra a prevýšenie 290 metrov. Začína a končí na parkovisku pred obcou Súľov a vrcholí na hrade Súľov. Je priechodný oboma smermi. Po trase sú umiestnené tabule s informáciami o miestnej flóre, faune a geológii. Časová dĺžka prechodu je odhadovaná na 5 hodín. Vzdialenosť je len niečo pod osem kilometrov, ale vďaka náročnému stúpaniu je trasa časovo náročnejšia.

Súľovské skaly -turistická trasa z Rajeckých Teplíc

  • začiatok trasy: kúpalisko Laura, (červená turistická značka)
  • dĺžka trasy: 17 km
  • prevýšenie: cca 900 m
  • trvanie: približne 6 h

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov, ktoré pozostávajú zo Skaliek, Súľovských skál a Manínskej vrchoviny. V prípade, ak máte chuť na dlhšiu, náročnejšiu túru dostať sa na Súľovské skaly priamo z Rajeckých Teplíc môžete aj pešo. Táto túra začína výstupom na Skalky, odtiaľ pokračuje smerom na Lietavský hrad a odtiaľ priamo na Súľovské skaly. Prechod z Rajeckých Teplíc do Súľova je dlhý 17 kilometrov a zaberie približne 6 hodín.

Zaujímavosti na trase a v okolí

V Súľovských skalách sa nachádzajú rôzne bizarné útvary, nádherné tróny a galérie, veľkolepá gotická brána, zrúcaniny zbojníckeho hradu a botanicky vzácne kvety. Súľovské skaly sú skutočnou perlou nielen Strážovskej hornatiny, ale Slovenska vôbec.

Najvyšší vrch Súľovských skál je Žibrid (868 m.n.m.), nasleduje Kečka (822 m.n.m.) a Brada (816 m.n.m.). Súľovské skaly sú dostupné z viacerých smerov. Napríklad aj z Rajeckej doliny, zo Súľova. 

Súľovské skaly

Gotická brána

Gotická brána je najvyššou skalnou bránou Súľovských skál a jednou z najznámejších a najfotografovanejších skalných brán na Slovensku. Gotická brána dosahuje výšku asi 13 metrov. Vznikla zvetrávaním súľovského zlepenca a perforáciou úzkeho skalného hrebeňa nazývaného Organy. 

Gotická brána dostala svoje pomenovanie podľa typického zalomenia, ktoré silne pripomína gotické portály. Toto pomenovanie zaviedol už Jan Císařovský v dobe rozvoja turistiky v Súľovských skalách. V minulosti sa Gotická brána nazývala aj Lomená brána.

Súľovský hrad

Súľovský hrad je v súčasnosti atraktívnou ruinou, ktorá sa nachádza v Súľovských skalách vo výške 660 metrov. Hrad bol postavený v 15. storočí za účelom pozorovania a obrany priľahlého okolia. Bol postavený medzi 3 mohutnými bralami Súľovských skál. Bol tvorený dolným a horným hradom s výškovým rozdielom až 25 metrov. Dolný hrad tvorila obranná bašta s viacerými podlažiami. Do horného hradu sa vstupovalo cez úzky otvor v skale. Vstup bol ešte chránený padacím mostom. Následne sa strmým schodišťom vysekaným do skaly stúpalo do horného hradu. Na najvyššom mieste horného hradu bola pozorovateľňa s výborným výhľadom na okolie.

Vrch Brada

Brada (816 m.n.m.)  patrí medzi najvyššie vrcholy Súľovských skál. Výrazný skalnatý vrchol poskytuje fantastické výhľady po okolitých vrcholoch a hrebeňoch. Vytvára v týchto miestach výraznú dominantu. Tento nádherný vápencový dvojvrchol je viditeľný aj z ďalekého okolia.

Štefánikova vyhliadka

Štefánikova vyhliadka (703 m.n.m.) sa nachádza na hrebeni Súľovských skál. Je z nej nádherný výhľad na celú dolinu Súľova. Turisti si môžu vychutnať výhľad na protiľahlý hrebeň s Kečkou a Žibridom, smerom na juhozápad zas na Malý a Veľký Manín.

Obrovská brána

K najpôsobivejším prírodným výtvorom Súľovských skál zaiste patrí mohutná Skalná brána v Slopoch, niekedy označovaná i ako Obrovská brána či Panská brána. Zaujímavosťou tohto 8 metrov vysokého útvaru je, že sa o ňom zachovala písomná zmienka už z 13. storočia.

Šarkania diera

Voľne prístupná puklinová jaskyňa Šarkania diera je národnou prírodnou pamiatkou. Jej dĺžka dosahuje 58 metrov a jej výška 20 metrov. Jaskyňa predstavuje významné archeologické nálezisko. V minulosti sa tu našli pozostatky jaskynného medveďa a dokonca zvyšky ľudského osídlenia až z doby kamennej. Miestna legenda zaraďuje k historickým obyvateľom Šarkanej diery aj nebezpečného draka, ktorý v nej vraj dlhé roky nachádzal útočisko. Podľa neho dostala i meno.

Scroll to Top