Slovenský Betlehem je obdivuhodné dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc, ktoré nezobrazuje len Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Myšlienkou Jozefa Pekaru bolo začleniť do biblického prostredia obrazy zo života slovenského ľudu. Každý návštevník tu tak nájde kus zo svojho domova.
Dielo zobrazuje typické práce a remeslá, ktorými sa slovenský ľud zaoberal. Nájdeme tu bohatstvo národných krojov, zobrazenie ľudových zvykov a tradícií a ilustráciu každodenného života ešte z čias, keď Slováci budovali hradiská a osady, obrábali pôdu a chovali dobytok. Neskôr síce začali stavať aj mestá, hrady, kostoly i honosné meštianske domy, ale väčšina obyvateľov stále žila na vidieku v drevených domoch, kde si po stáročia uchovávala svoje zvyky a obyčaje. A ich odrazom je Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej. Navštívte ho aj vy.
Základné informácie o Slovenskom Betleheme
- otváracie hodiny: pondelok – nedeľa: 9.00 – 12.30, 14.00 – 17.30
- vstupné: dobrovoľné
- správca: Farský úrad v Rajeckej Lesnej
- vzdialenosť od Rajeckých Teplíc: 13,2 km
Slovenský Betlehem je návštevníkom prístupný každý deň od 9.00 do 12.30 a v popoludňajších hodinách od 14.00 do 17.30. V štátne sviatky je Slovenský Betlehem otvorený tak isto ako v nedeľu. Vstupné je dobrovoľné, pretože krytie finančných nákladov spojených s prevádzkou a údržbou Slovenského Betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. Súčasťou budovy Slovenského Betlehemu je aj Galéria na prvom poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov.
Slovenský Betlehem
Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele pracovať už v roku 1980. Vznikal až 15 rokov a v súčasnosti je umiestnený v Dome Božieho milosrdenstva v Rajeckej Lesnej.
Nádherná expozícia je výnimočná tým, že nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Nie je teda Slovenským Betlehemom pretože je na Slovensku, ale preto, že okrem zrodu Krista zobrazuje aj narodenie a počiatky slovenského národa. Betlehem je totiž zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok. Je tu stvárnený bežný život aj pracovné činnosti slovenského ľudu.
Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Nájdeme tu hrady, katedrály, ale aj tatranské štíty a iné symboly slovenskej krajiny.
Tvorca Slovenského Betlehemu
Rezbár Jozef Pekara sa narodil 15.6.1920 v Borskom Petre. Býval v osade Šuja pri Rajci a neskôr priamo v Rajeckých Tepliciach, kde v roku 2005 aj zomrel.
Výber profesie u neho nebol náhodný. Vzťah k drevu a práci s ním mal už od detstva. S drevom bola rodina spätá odjakživa. Jeho otec bol napríklad debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám Jozef Pekara začal používať dláta už ako desaťročný chlapec. A keďže v ňom otec rozpoznal talent, do učenia ho poslal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému. Pod jeho vedením získal Pekara nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopnosti kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomu sa stal návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950. Po odchode na dôchodok si splnil dávnu túžbu – urobiť niečo veľké a nezabudnuteľné. Malo to byť dielo, kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti. Dielo, ktoré bude jedinečné, reprezentatívne – SLOVENSKÉ. A tak vznikol Betlehem v Rajeckej Lesnej.
História obce Rajecká Lesná
História Rajeckej Lesnej sa spája s osadou Frivald. Prvá písomná zmienka o obci v skutočnosti pochádza už z roku 1413, keď Stibor zo Stiboríc udelil dedičné richtárstvo vo Frivalde Michalovi Valachovi za verné služby.
V 16. storočí žoldnieri Frivald vypálili a spustošili. Súčasne zničili aj ďalšie obce Lietavského panstva. Od polovice 16. storočia až do roku 1626 potom patril Frivald Lietavskému hradnému panstvu a od roku 1626 až do roku 1848 potomkom Thurzovcov. Rod Frivaldských si svoje postavenie dedičných richtárov zachoval až do druhej polovice 18. storočia, kedy Mária Terézia zrušila inštitúciu dedičných richtárov.
Je pozoruhodné, že Frivald patril zväčša medzi významnejšie obce, pretože v urbároch, ako aj v iných písomnostiach, je uvádzaný hneď za mestom Rajec. Dnes je už z Frivaldu Rajecká Lesná. Až tak veľmi sa však nezmenila. Našťastie. V 17. storočí sa v istých dokumentoch totiž píše, že osada Frivald je malá osada, obkolesená a ukrytá hustým lesom, do ktorej vedie úzka cesta. Dostupnosť je v súčasnosti samozrejme lepšia, ale čarokrásna príroda ostala. Rajecká Lesná je proste rajom v lese.