Cez Podhorie

 

Druhá možnosť prístupu do Súľovských skál je cez Lietavu a Podhorie. Z Ra¬jeckých Teplíc vlakom do Lietavskej Lúčky, odtiaľ autobusom do Podhoria o od konečnej stanice chodníkom alebo poľnou cestou do polí. Kým vojdeme do hustého lesa, zastavíme sa na chvíľu, aby sme si poobzerali Žilinskú kotlinu, Malú Fatru i rozrastajúcu sa Žilinu. Za hodinu lesom a dolinou sa dostaneme do sedla medzi Súľovom a Podhorím. Posledných 5 minút sa síce poriadne zohrejeme, ale nádhera, ktorú o niekoľko ďalších minút uvidíme, stojí za námahu.

Od kríža v sedle musíme vystupovať chodníkom vpravo, ale to najkrajšie nás čaká na odbočkách z chodníka, na jednotlivých galériách a kamenných trónoch. Kráľovské pocity už mať nebudeme, ale pohľady do tohto čarovného sveta nás očaria viac ako kráľovské šperky a kniha nášho života sa rozšíri o kapitolu, na ktorú sa do smrti nezabúda.

V labyrinte fantastickej krásy pokračujeme chodníkom k najvyššiemu vrchu Roháč (779 m). Na jeho temeno sa však dostať nemôžeme. Čakajú nás ďalšie galérie a kamenné balkóny, z ktorých sa nám ukazuje tento kamenný svet v ďalších nezabudnuteľných podobách. Ešte sa zastavme na zrúcaninách hradu lúpežných rytierov a nezabudnime na jedinečnú Gotickú bránu. Až potom nech nás červená značka privedie do chaty, ktorá býva každú nedeľu preplnená návštevníkmi.